Krivoštiansky most
Priebeh biomonitoringu závisí od sledovaných organizmov a podmienok lokality na ktorej pozorovanie a monitorovanie stavu životného prostredia prebieha. Odchyt niektorých skupín živočíchov vyžaduje špecifické zručnosti, konkrétne pomôcky prípadne ochranné prostriedky. Akýkoľvek monitoring vodných organizmov je vhodné dávať do súvisu s nameranými parametrami vody, ktoré napovedajú o základných životných podmienkach a môźu prítomnosť organizmov limitovať.
Pred biomonitoringom v teréne je dôležitá teoretická príprava. Vypracovali sme podrobné postupy na prácu v teréne, ako aj štúdijne texty, ktorý pomôžu v orientácii pri používaní odborných termínov. Postupy aj texty sú dostupné v EFFUSE príručke pre žiakov a EFFUSE príručke pre učiteľov . Sprístupnili sme tiež krátke videozáznamy z biomonitoringu.
Tu uvádzame zopár zaujímavých informácii o priebehu biomonitoringu pomocou lišajníkov, na demonštráciu prítomnosti nitrofilných druhov, ktorý sme realizovali na lokalite Krivoštiansky most.kde sa nachádzajú lišajníky najmä na kôre stromov. Stupeň znečistenia sme zisťovali frekvenčnou metódou, ktorú uvádzame v časti Metódy biomonitoringu.
Na odbernom mieste bola zaznamenaná prítomnosť lišajníka Xanthoria parietina a Physcia sp.
Okrem zisťovania početnosti lišajníkov slúžiacich k biomonitoringu mali žiaci možnosť oboznámiť sa s reprodukčnými štruktúrami (apotécia) lišajníkov pomocou lupy a spôsobom rozmnožovania – vzniku samotnej stielky lišajníka. V prípade dostatočnej vlhkosti, slnečného žiarenia (kvôli fotosyntéze), vetra a iných faktorov a za prítomnosti sinice Trebouxia (fotobionot) sa naviažu spóry húb (mykobiont)a práve kontakt s riasami je spúšťačom vzniku stielok. Zhlukovanie vegetatívnych hýf vytvára viac či menej súvislú vrstvu, ktorá môže pokryť vrstvu rias (alebo cyanobaktérií), a pod ktorou môžu tieto fotobionty vytvoriť taktiež súvislú vrstvu, obklopenú plektenchýmom (pletivom) húb. Na základe týchto informácii mali možnosť pochopiť anatomickú stavbu lišajníka. Zároveň sa žiaci oboznámili s morfológiu (rozmanitosť tvarov) stielok, ako aj základným zatriedením. Podľa veľkosti môžeme rozdeliť lišajníky pracovne a didakticky na dve skupiny – makrolišajníky (pozorujeme ich voľným okom) a mikrolišajníky (pozorujeme ich pod príručnou, alebo binokulárnou lupou). Makrolišajníky majú najčastejšie lupeňovitú a kríčkovitú stielku, ale i kôrovitú stielku. Mikrolišajníky vytvárajú kôrovitú alebo šupinkovitú, či práškovitú stielku. Prítomnosť Xanthoria parietina a Physcia sp. na tom istom substráte je spôsobená faktom, že oba druhy obsahujú rovnakého fotobionta.
Vysvetlenie: nájdené druhy sú nitrofilné, čo vysvetľuje ich prítomnosť v blízkosti cestnej premávky, nakoľko ich vitalita je pozitívne ovplyvnená prítomnosťou dusíkatých zlúčenín. Lokalita bola obohatená o tieto druhy aj v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, ktoré lišajník Xanthoria parietina dokáže absorbovať vďaka prítomnosti pigmentu- parietín.
Lišajníky na stromoch: Xanthoria parietina, Physcia sp.– nízky počet stielok v porovnaní s prvou lokalitou, na základe prepočtu vzorca pre určenie stavu znečistenia ovzdušia konštatovali žiaci nižšiu mieru znečistenia ovzdušia.
Zaujímavým pozorovaním boli prítomné druhy machorastov, nakoľko šlo o prostredie s vysokou mierou vzdušnej vlhkosti kvôli bezprostrednej blízkosti vodného toku. Žiaci mali možnosť pozorovať machorasty a na základe vopred pripravenej obrazovej prílohy porovnávali anatomickú stavbu lišajníkov a machorastov. Naučili sa rozoznávať základné rozdiely medzi týmito organizmami a dokázali tak určiť ktorý organizmus predstavuje lišajník a ktorý je zástupcom machorastov. Svah spevnený kameňmi predstavoval vhodný substrát pre epilitické druhy lišajníkov (napríklad Rhizocarpon geographicum), na tomto lišajníku bola vysvetlená potreba týchto organizmov, ako využívajú akýkoľvek substrát na prichytenie, ale nie na získavanie živín z daného substrátu ako je mnohokrát mylne chápané. Žiaci sa tak naučili, že lišajník dokáže rásť na akomkoľvek substráte- plot, strom, lavička, kov, kameň.... pričom ,ale daný substrát nijako neporušuje.
Vysvetlenie: Omnoho nižší počet nitrofilných druhov lišajníkov najmä Xanthoria parietina potvrdil hypotézy o biomonitoringu vzhľadom na vyššiu vzdialenosť od cestnej premávky.
