Podstatou biologického monitoringu (biomonitoringu) je dlhodobo sledovať stav vybraných lokalít (biotopov) prostredníctvom štúdia takých organizmov, ktoré dokážu rýchlo reagovať na zmeny podmienok v ich prostredí. Počas nášho monitoringu sa zameriame na získavanie základných údajov o vodných biotopoch a ich okolitom suchozemskom prostredí a organizmoch, ktoré ich obývajú.
Kvalitu vodného prostredia možno monitorovať na mnohých úrovniach. Na úrovni spoločenstva sa sleduje druhová pestrosť prítomných organizmov (od baktérií po ryby a iné vodné a obojživelné stavovce). Na úrovni populácie (súbor jedincov jedného druhu obývajúce spoločný priestor) možno hodnotiť zmeny v početnosti, vekovej a pohlavnej štruktúre, alebo počet a kvalitu potomstva (reprodukciu). Z praktických dôvodov sa biomonitoring často obmedzí na priebežné zisťovanie prítomnosti/neprítomnosti druhov s vysokým bioindikačným potenciálom, teda tých, ktoré citlivo reagujú na predpokladané zmeny v prostredí (napr. chemické znečistenie vody).
Výsledkom biomonitoringu by mala byť informácia o aktuálnom výskyte vybraných druhov (bioindikátorov) na jednotlivých lokalitách a ich vzájomné porovnanie nielen na biologickej, ale aj environmentálnej úrovni. V prípade stanovenia znečisťujúcich látok je dôležité sa zamerať aj na schopnosť akumulácie týchto látok v tkanivách organizmov, ktoré môžu ovplyvňovať samotný výskyt sledovaných druhov. Biomonitoring, na rozdiel od chemického a fyzikálneho rozboru vody, reflektuje dlhodobý stav vodného prostredia, teda napr. aj dlhodobé následky krátkotrvajúceho znečistenia či iných zásahov do vodných ekosystémov.
Našou hlavnou úlohou bude zistiť rozmanitosť organizmov na vybraných lokalitách a prípadnú prítomnosť bioindikátorov, ktoré budú “zrkadlom” životného prostredia v povodí riek Laborec a Uh. Čím pestrejší život vo vodách a ich blízkom okolí nájdeme, tým by mal byť vodný ekosystém v týchto oblastiach v lepšej kondícii. Okrem samotnej prítomnosti organizmov na sledovaných lokalitách nás budú zaujímať aj niektoré ich vlastnosti, ktoré tiež odrážajú stav prostredia. Okrem sledovania morfologických znakoch budeme využívať aj iné postupy napríklad biochemické, fyziologické testy alebo behaviorálne techniky.
Nezabúdajme, že biomonitoring sa má realizovať opakovane na rovnakých lokalitách, v rovnakom období roka a rovnakou metodikou, aby boli výsledky medzi jednotlivými rokmi porovnateľné.