Hungary-Slovakia-Romania-Ukraine ENI Cross-border Cooperation Programme 2014-2020

Na riešení projektu sa podieľajú odborníci na biológiu pôsobiaci na univerzite UPJŠ a UzhNU spolu s odborníkmi na edukáciu biologických vied z UPJŠ. Informačno-technologickú podporu projektu zabezpečujú odborníci z Centra aplikovanej informatiky na UPJŠ. Realizáciu projektu koordinujú členovia projektového manažmentu z UPJŠ, UzhNU a IDCR.

Voda bola pred miliardami rokov miestom, kde sa začal formovať život ako ho dnes poznáme. Nie je prekvapujúce, že je súčasťou organizmov a najdôležitejším komponentom v dejoch prebiehajúcich v ich telách. Jej úloha je mnohostranná: predstavuje životný priestor organizmov, látku potrebnú pre všetky biologické deje, dopravnú cestu, silu vyrábajúcu elektrickú energiu a zohráva nenahraditeľnú úlohu pri regulácii klímy našej planéty. Vodné toky navyše formujú reliéf krajiny, zúrodňujú údolia prísunom živín do pôdy a v podstatnej miere ovplyvnili osídlenie krajiny ľuďmi.

Väčšinu povrchového vodstva na zemi teda tvoria moria a oceány a iba zlomok predstavujú jazerá, rybníky, rieky a potoky, prípadne rašeliniská. Vodu obsahuje aj pôda a atmosféra. Z celkových zásob vody na Zemi predstavujú sladké vody len približne 3 %. Z toho tri štvrtiny sú uložené v pevnom skupenstve v ľadovcoch a takmer celý zvyšok sladkej vody je v podzemí. Sladkovodné ekosystémy a ich organizmy patria k tým najzraniteľnejším v celej biosfére.

 
Spektrum organizmov, ktorých domovom je voda, je odlišné v slaných a sladkých vodách. Biodiverzitu týchto organizmov však ovplyvňujú aj iné vlastnosti vody. Jednou z najzákladnejších je jej čistota. Vo všeobecnosti môžeme chápať čistotu vody ako neprítomnosť cudzorodých látok, vo vode rozpustných aj nerozpustných. Čistá voda v ekologickom zmysle teda nie je voda chemicky čistá (s vlastnosťami destilovanej vody). Vodu znečistenú používaním rôznych chemikálií v domácnostiach, na pracoviskách, v priemyselných prevádzkach, na cestách a pod. čistíme v čističkách odpadových vôd. To je veľký pokrok oproti minulosti. Popri stále dokonalejších čistiacich procedúrach, ktoré recyklujú vodu a vracajú ju do obehu zbavenú nečistôt a cudzorodých látok (napr. škodlivých baktérií, prachu, saponátov), pribúdajú i látky, ktoré v procese úpravy nie sú degradované, čiže rozložené (napr. antibiotiká, niektoré omamné látky, ženské hormóny – estrogény) a predstavujú novú záťaž pre vodné organizmy. Mnohokrát zlyháva ľudský faktor a prejavuje sa neodbornosť a nedôslednosť pri spravovaní čističiek alebo rôznorodých zásahoch do vodného prostredia. Príkladom sú nevhodné protipovodňové regulácie vodných tokov a stavba migračných bariér na tokoch, ktoré bránia vodným organizmom v pohybe pozdĺž tokov. V porovnaní s priemyselnou povojnovou fázou vývoja spoločnosti dnes v našich riekach tečie na prvý pohľad čistejšia voda, krajinu máme zdanlivo lepšie „poupratovanú“ a kontrolovanú, ale ekologický stav vôd nie je uspokojivý, naopak často vykazujú zhoršujúci sa stav.

Súčasťou témy udržateľného rozvoja fungujúcej krajiny je ochrana biodiverzity organizmov, ktorá je úzko spojená s revitalizáciou vodných tokov. V minulosti bola úprava vodných tokov vnímaná ako nevyhnutný protipovodňový zásah do prírody. S odstupom času sa na tieto kroky v minulosti nazerá ako na nesprávne, znehodnocujúce pôvodnú rozmanitosť a pestré funkcie vodných ekosystémov. V súčasnosti sa konečne aj u nás pozvoľna presadzuje zodpovednejší prístup, ktorý vedie k obnove (renaturácii) a zachovaniu pôvodných pestrých krajinných prvkov a funkcií vodných tokov a riečnej krajiny. To je predpoklad rozvoja pestrých spoločenstiev organizmov (revitalizácie) a zároveň spôsob ich ochrany. Dnes už máme dostatok poznatkov, aby sme chápali to, čo sme vlastne vždy intuitívne cítili, že oživená, pestrá krajina s bohatou biodiverzitou je zároveň miestom, kde sa aj nám bude lepšie a plnohodnotnejšie žiť.