PRÁCA V TERÉNE
6.5.2021 sa v okolí Strážskeho a Pustého Čemerného uskutočnila rekognoskácia terénu – spoznávanie vhodných lokalít na hydrobiologický monitoring plánovaný so žiakmi základných a stredných škôl.
Terénny tím: Ivana Slepáková, Martin Slepák, Peter Ľuptáčik, Natália Pipová, Martin Bačkor, Mariana Kolesárová, Michal Goga, Andrej Mock (a služobný šofér, Ján Olexa)
5.11.2021 sa uskutočnila v okolí obcí Voľa a Staré rekognoskácia terénu – spoznávanie vhodných lokalít na hydrobiologický monitoring so školami.
Terénny tím: Andrej Mock, Monika Balogová, Natália Pipová, Ivana Slepáková (a šofér Marcel Kuchta), v po-terénnej diskusii aj Martin Slepák.
Terénny tím: Ivana Slepáková, Martin Slepák, Peter Ľuptáčik, Natália Pipová, Martin Bačkor, Mariana Kolesárová, Michal Goga, Andrej Mock (a služobný šofér, Ján Olexa)
Navštívené lokality:
Vojenská topografická mapa 1:50 000 (1990) (zdroj: staremapy.sk)
1 – bezmenný regulovaný tok obtekajúci od západu a juhozápadu skládku komunálneho odpadu, plytká voda, bahnito-piesčité dno, husté kroviny na brehoch (vŕba, svíb, čremcha), veľa odpadu na brehoch, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
2 – Duša, začiatok regulovaného toku bez pramennej časti v agrocenóze neďaleko rodinnej štvrte Strážskeho, koryto je spočiatku suché, neskôr je v ňom stagnujúca voda s bahnitým dnom a lístím, hĺbka do 10 cm, šírka 50 cm, koryto je obkolesené z oboch strán úzkym pásom náletových krovín a stromov (orech, dub...), výskyt lariev komárov a Asellus aquaticus, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
3 – Strážsky potok na okraji rodinnej štvrte v Strážskom pri moste poľnej cesty (asi 200 m od predošlej lokality), bahnité, páchnuce dno, voda zjavne znečistená splaškami, šírka toku 50-200 cm, hĺbka do 50 cm, výskyt fauny idikujúcej vysokú saprobitu vody (Tubifex sp.), výskyt nepôvodného adaptabilného druhu ryby (Pseudrasbora parva), odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
4 – Duša, regulované koryto severne od cesty spájajúcej obce Pusté Čemerné a Voľa, medzi poľami, asi 50 m od mosta na ľavom brehu rastie mohutný, mnohokmenný dub, šírka toku 250 cm, hĺbka do 40 cm, pomalý tok, bahnité dno s napadaným lístím, brehy husto lemované tenkým pásom stromov a krovín, výskyt Nepa cinerea, Asellus aquaticus, larvy komárov a vážok, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
5 – sútok vodného toku Duša a bezmenného toku pritekajúceho od skládky komunálneho odpadu, brehy a dno na sútoku sú spevnené lomovým kameňom, bez vodnej vegetácie, záver bezmenného jarku pred ústím je obrastený tŕstím, brehy duše krovím a stromami, rýchly tok vody, šírka do 2 m, hĺbka asi do 30 cm, výskyt Gammarus sp., iná vodná fauna nebola zaznamenaná.
Zhrnutie: navštívené vodné toky a ich okolie sú silne poznačené antropogénnymi činiteľmi, toky sú zregulované, napriamené, zanorené hlbšie pod krajinu, obklopené agrocenózam alebo zastavanými plochami či priemyselnými objektami. Ďalšie parametre sme nemerali, je tu predpoklad vysokej saprobity, najmä v letnom období sa dá očakávať kyslíkový deficit. Výskyt vodnej makrofauny je len veľmi sporadický.
Vojenská topografická mapa 1:50 000 (1990) (zdroj: staremapy.sk)
1 – bezmenný regulovaný tok obtekajúci od západu a juhozápadu skládku komunálneho odpadu, plytká voda, bahnito-piesčité dno, husté kroviny na brehoch (vŕba, svíb, čremcha), veľa odpadu na brehoch, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
2 – Duša, začiatok regulovaného toku bez pramennej časti v agrocenóze neďaleko rodinnej štvrte Strážskeho, koryto je spočiatku suché, neskôr je v ňom stagnujúca voda s bahnitým dnom a lístím, hĺbka do 10 cm, šírka 50 cm, koryto je obkolesené z oboch strán úzkym pásom náletových krovín a stromov (orech, dub...), výskyt lariev komárov a Asellus aquaticus, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
3 – Strážsky potok na okraji rodinnej štvrte v Strážskom pri moste poľnej cesty (asi 200 m od predošlej lokality), bahnité, páchnuce dno, voda zjavne znečistená splaškami, šírka toku 50-200 cm, hĺbka do 50 cm, výskyt fauny idikujúcej vysokú saprobitu vody (Tubifex sp.), výskyt nepôvodného adaptabilného druhu ryby (Pseudrasbora parva), odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
4 – Duša, regulované koryto severne od cesty spájajúcej obce Pusté Čemerné a Voľa, medzi poľami, asi 50 m od mosta na ľavom brehu rastie mohutný, mnohokmenný dub, šírka toku 250 cm, hĺbka do 40 cm, pomalý tok, bahnité dno s napadaným lístím, brehy husto lemované tenkým pásom stromov a krovín, výskyt Nepa cinerea, Asellus aquaticus, larvy komárov a vážok, odber kvalitatívnej vzorky zoobentosu
5 – sútok vodného toku Duša a bezmenného toku pritekajúceho od skládky komunálneho odpadu, brehy a dno na sútoku sú spevnené lomovým kameňom, bez vodnej vegetácie, záver bezmenného jarku pred ústím je obrastený tŕstím, brehy duše krovím a stromami, rýchly tok vody, šírka do 2 m, hĺbka asi do 30 cm, výskyt Gammarus sp., iná vodná fauna nebola zaznamenaná.
Zhrnutie: navštívené vodné toky a ich okolie sú silne poznačené antropogénnymi činiteľmi, toky sú zregulované, napriamené, zanorené hlbšie pod krajinu, obklopené agrocenózam alebo zastavanými plochami či priemyselnými objektami. Ďalšie parametre sme nemerali, je tu predpoklad vysokej saprobity, najmä v letnom období sa dá očakávať kyslíkový deficit. Výskyt vodnej makrofauny je len veľmi sporadický.
Terénny tím: Andrej Mock, Monika Balogová, Natália Pipová, Ivana Slepáková (a šofér Marcel Kuchta), v po-terénnej diskusii aj Martin Slepák.
6 – pravý breh Laborca pri obci Voľa, prístup chodníkom od obecného úradu; Laborec je tu z pravej strany lemovaný pomerne rozsiahlym pásom lužného lesa a zbytkov riečnych ramien. Štrkové dno a neregulované koryto, plytký breh s trávnatým porastom oddeľuje lužný les od rieky; prázdna lastúra nedospelej škľabky (Anodonta sp.), na protiľahlom brehu vidno pomerne čerstvé ohryzy od bobra
7 – pravý breh Laborca pri ústí Strážskeho potoka, asi 200 m povyše predošlého miesta, lužný les
8 – Strážsky potok tesne pred vyústením do Laborca, štrkové dno, kamene pokryté tmavým povlakom, ale voda je číra, jemne páchne po ČOV, nízky stav, tok prerušovaný na menšie jazierka, v nich uviazli malé jedince jalcov hlavatých, zoobentos nevidno
9 – Strážsky potok pri cestnom moste Voľa – Strážske, bahnité-piesčité dno, šírka toku asi 1,5 m, hĺbka do 30 cm, voda zjavne znečistení (sivé povlaky), živočíchy nevidno
10 – potok Starianka nad rybníkom – poldrom povyše obce Stará; výskyt krútňavcov (dravé vodné chrobáky čeľade Gyrinidae, typické rýchlym kĺzavým pohybom po vodnej hladine), krivákov (Gammarus sp.), na jednom úseku v menšom splave výskyt rýb červenica ostrobruchá (Scardinus erythrophthalmus), zrejme splavených z rybníka (nie je to druh, ktorý by prirodzene obľuboval malé vodné toky). Na viacerých miestach vidno tvorbu travertínu a penovca.
11 – bezmenný regulovaný ľavostranný prítok Starianky povyše obce, kde oba malé toky lemujú v regulovaných korytách poľnú cestu, pozorovaný výskyt chár (Chara sp.)
Zhrnutie: obhliadnuté malé vodné toky sú razantne regulované. Napriamené toky zjavne nefungujú dobre ako biotopy, pri silných dažďoch vodu nezadržia vo svahu. Periodicky zaplavovaná časť lužného lesa je jedinečné prostredie pre rozmnožovanie mnohých riečnych živočíchov (najmä rýb a hmyzu) a domov tu nachádzajú aj živočíchy špecificky viazané na periodické vody, vrátane obojživelníkov. Pre začiatok procesu úvahy nad revitalizáciou krajiny je potrebné eliminovať ďalšie negatívne zásahy do krajiny a iniciovať prvé kroky k zlepšeniu stavu.
7 – pravý breh Laborca pri ústí Strážskeho potoka, asi 200 m povyše predošlého miesta, lužný les
8 – Strážsky potok tesne pred vyústením do Laborca, štrkové dno, kamene pokryté tmavým povlakom, ale voda je číra, jemne páchne po ČOV, nízky stav, tok prerušovaný na menšie jazierka, v nich uviazli malé jedince jalcov hlavatých, zoobentos nevidno
9 – Strážsky potok pri cestnom moste Voľa – Strážske, bahnité-piesčité dno, šírka toku asi 1,5 m, hĺbka do 30 cm, voda zjavne znečistení (sivé povlaky), živočíchy nevidno
10 – potok Starianka nad rybníkom – poldrom povyše obce Stará; výskyt krútňavcov (dravé vodné chrobáky čeľade Gyrinidae, typické rýchlym kĺzavým pohybom po vodnej hladine), krivákov (Gammarus sp.), na jednom úseku v menšom splave výskyt rýb červenica ostrobruchá (Scardinus erythrophthalmus), zrejme splavených z rybníka (nie je to druh, ktorý by prirodzene obľuboval malé vodné toky). Na viacerých miestach vidno tvorbu travertínu a penovca.
11 – bezmenný regulovaný ľavostranný prítok Starianky povyše obce, kde oba malé toky lemujú v regulovaných korytách poľnú cestu, pozorovaný výskyt chár (Chara sp.)
Zhrnutie: obhliadnuté malé vodné toky sú razantne regulované. Napriamené toky zjavne nefungujú dobre ako biotopy, pri silných dažďoch vodu nezadržia vo svahu. Periodicky zaplavovaná časť lužného lesa je jedinečné prostredie pre rozmnožovanie mnohých riečnych živočíchov (najmä rýb a hmyzu) a domov tu nachádzajú aj živočíchy špecificky viazané na periodické vody, vrátane obojživelníkov. Pre začiatok procesu úvahy nad revitalizáciou krajiny je potrebné eliminovať ďalšie negatívne zásahy do krajiny a iniciovať prvé kroky k zlepšeniu stavu.
Potreba zvyšovania záujmu mladej generácie o stav životného prostredia si vyžaduje komplexný prístup k rozvíjaniu environmentálnych zručností. V rámci projektu EFFUSE financovaného prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Slovensko – Rumunsko – Ukrajina pre obdobie rokov 2014 – 2020 bol dňa 12. apríla 2022 realizovaný terénny výjazd so žiakmi a učiteľmi v povodí rieky Laborec za účelom zvyšovania úrovne environmentálnej gramotnosti. Počas dňa v teréne mali žiaci možnosť navštíviť dve lokality. Prvou lokalitou bola rieka Laborec v blízkosti mosta smerom na Krivošťany. Následne žiaci preskúmali pod dohľadom odborníkov stav životného prostredia potoku Duša. Na navštívaných lokalitách bol realizovaný popri edukačných aktivitách aj zber odpadu za podpory Občianskeho združenia Atéma a spoločnosti Syráreň Bel Slovensko a.s.
Počas výchovno-vzdelávacích environmentálnych aktivít si žiaci vyskúšali prácu s meracími prístrojmi, ktorými merali základné charakteristiky vody na navštívených lokalitách. Oboznámili sa so spôsobmi pozorovania vodnej fauny a flóry a mali možnosť manipulovať s pomôckami na odchyt živočíchov. Taktiež skúmali biotop v okolí vodného toku. Zisťovanie stavu životného prostredia pokračovalo v improvizovanom laboratóriu, kde mali žiaci okrem práce s meracími prístrojmi možnosť pozorovať odchytené organizmy pod mikroskopom a vyhodnotiť svoje zistenia. Všetky aktivity boli realizované pod vedením odborníkov z Ústavu biologických a ekologických vied UPJŠ v Košiciach.
Počas výchovno-vzdelávacích environmentálnych aktivít si žiaci vyskúšali prácu s meracími prístrojmi, ktorými merali základné charakteristiky vody na navštívených lokalitách. Oboznámili sa so spôsobmi pozorovania vodnej fauny a flóry a mali možnosť manipulovať s pomôckami na odchyt živočíchov. Taktiež skúmali biotop v okolí vodného toku. Zisťovanie stavu životného prostredia pokračovalo v improvizovanom laboratóriu, kde mali žiaci okrem práce s meracími prístrojmi možnosť pozorovať odchytené organizmy pod mikroskopom a vyhodnotiť svoje zistenia. Všetky aktivity boli realizované pod vedením odborníkov z Ústavu biologických a ekologických vied UPJŠ v Košiciach.
V rámci každoročnej akcie Týždeň vedy a techniky sme pre žiakov zapojených do projektu EFFUSE pripravili zaujímavý deň na pôde Univerzity Pavla Jozefa šafárika. Dňa 10.11.2022 sme umožnili nahliadnuť do odborných učební a laboratórií žiakom z Gymnázia Pavla Horova a Gymnázia Ľudovíta Štúra, ktoré sídlia v Michalovciach. Počas akcie “EFFUSE-áci v labáku” mali žiaci možnosť navštíviť priestory Katedry zoológie, Katedry fyziológie živočíchov, Katedry mikrobiológie, ako aj priestory Botanickej záhrady. Odborníci na zoológiu a fyziológiu živočíchov doc. RNDr. Andrej Mock, PhD., RNDr. Peter Ľuptáčik, PhD., RNDr. Natália Pipová, PhD, RNDr. Monika Balogová, PhD. spolu s RNDr. Marianou Kolesárovou, PhD. z katedry mikrobiológie, pripravili pre žiakov a sprevádzajúce pani učiteľky sériu zaujímavých úloh, pri ktorých mali žiaci možnosť precvičiť si svoje zručnosti pri mikroskopovaní či určovaní vybraných druhov organizmov. Nezabudnuteľné zážitky a neopakovateľnú atmosféru zažili žiaci vďaka skvelému výberu spektra organizmov, ktoré mohli pozorovať, prípadne s nimi manipulovať.
Skúmanie vodného toku Laborec a jeho okolia v letnom počasí pri príjemných 25 ºC bolo úspešne realizované dňa 22.6.2022. Variabilita nájdených organizmov rozšírila žiakom schopnosť vnímania prírodných objektov v reálnom čase a manipuláciu so živými organizmami. Sériu pozorovaní v tomto roku doplnili žiaci na výjazde v jeseni 7.10.2022 pri príjemnom počasí, kedy teplota dosahovala ideálnych 18ºC a tak aj počas tohto dňa v teréne mali žiaci možnosť spoznať nové druhy živočíchov nachádzajúcich sa vo vodnom toku a jeho okolí. Všetky výsledky získané počas dní v teréne budú už čoskoro dostupné vo virtuálnom laboratóriu, ktoré je pripravované v rámci projektovej stránky effuse.science.upjs.sk, spolu s edukačnými materiálmi vytváranými odborníkmi univerzity a aktualizovanými podľa návrhov zapojených žiakov a učiteľov. Tie by mali byť cenným zdrojom nových inšpiratívnych nápadov pri výučbe environmentálnych tém.
Oba dni strávené v prírode mali okrem vzdelávacieho charakteru aj výchovný rozmer. V spolupráci s OZ Atéma sa podarilo vyzbierať na navštívených lokalitách odpad, ktorý tam zanechali k prírode ľahostajní ľudia.
Nakoľko je projekt cezhraničného charakteru a hlavným mottom je spolupráca bez hraníc, projektový tím z UPJŠ zrealizoval aj „cross-border“ terénny výjazd, na ktorom sa zúčastnili kolegovia z Národnej Univerzity v Užhorode: projektová manažérka a odborníčka na botaniku Yaroslava Hasinets, dekanka Fakulty Biológie a odborníčka na mikrobiológiu Maryna Kryvtsova. Vzorky vody budú podrobené analýze v Užhorode a sprístupnené na stránke projektu.
Oba dni strávené v prírode mali okrem vzdelávacieho charakteru aj výchovný rozmer. V spolupráci s OZ Atéma sa podarilo vyzbierať na navštívených lokalitách odpad, ktorý tam zanechali k prírode ľahostajní ľudia.
Nakoľko je projekt cezhraničného charakteru a hlavným mottom je spolupráca bez hraníc, projektový tím z UPJŠ zrealizoval aj „cross-border“ terénny výjazd, na ktorom sa zúčastnili kolegovia z Národnej Univerzity v Užhorode: projektová manažérka a odborníčka na botaniku Yaroslava Hasinets, dekanka Fakulty Biológie a odborníčka na mikrobiológiu Maryna Kryvtsova. Vzorky vody budú podrobené analýze v Užhorode a sprístupnené na stránke projektu.