Duša pri dube
Výber metód biomonitoringu v okolí vodných tokov určuje niekoľko faktorov. Rôzne metódy sú vhodnejšie na hodnotenie rôznych aspektov kvality vody a zdravia ekosystému. Medzi spoločné ciele biomonitoringu patrí hodnotenie úrovne znečistenia, biodiverzity a populačných trendov. Typ vodného toku má rôzne charakteristiky, ktoré sa hodia na rôzne metódy monitorovania. Rýchlosť toku, hĺbka, typ substrátu, prístupnosť a premenlivosť v priestore a čase môžu ovplyvniť výber metódy. Dôležitá je aj dostupnosť lokalít. Pre rôzne skupiny organizmov sme volili odlišné metódy pozorovania a odchytu.
Na lokalite Krivoštianský most pri Laborci sa nachádzajú lišajníky najmä na kôre stromov. Ich početnosť sme zisťovali zaujímavým spôsob, kedy sme na vybraných troch stromoch na vymedzenej ploche približne 1 meter nad zemou do výšky 2 m nad zemou po celom obvode stromu zaznamenávali ich prítomnosť.
Prítomnosť lišajníkov na stromoch vo vzdialenosti približne 50 m od vodného toku v blízkosti cesty nad mostom na ľavom brehu:
Stupeň znečistenia sme zisťovali frekvenčnou metódou, ktorá nám hovorí o frekvencii (početnosti) druhov lišajníkov v testovanej oblasti použitím vzorca:
Makrosopické bezstavovce, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby sa dali vidieť voľným okom, sú najčastejšie používanými bezstavovcami na biomonitoring. Tieto organizmy obývajú dnové substráty tokov a jazier aspoň počas časti svojho života a zohrávajú v ekosystéme kľúčovú úlohu, pretože slúžia ako primárny zdroj potravy pre mnohé ryby a prispievajú k rozkladu organických látok a kolobehu živín. Biomonitoring pomocou vodných bezstavovcov poskytuje dlhodobejší, komplexnejší pohľad na kvalitu vody, ktorá sa odráža v spoločenstve organizmov obývajúcich vodný ekosystém.
Mikroskopické organizmy: Vo voľnej vode sa vyskytuje mnoho mikroskopických mnohobunkových organizmov. Sú to najmä kôrovce a vírniky. Z vodného stĺpca získame organizmy tzv. planktonickou sieťkou (sieťka so spevneným okrajom), ktorou vodu prefiltrujeme. Ide vlastne o sieťku z veľmi jemnej tkaniny, ktorá je upevnená na obruči s rôzne dlhým držadlom. Na konci lievikovitej sieťky je upevnená malá priehľadná nádobka, do ktorej sa zachytávajú organizmy chytené s vodou do sieťky. Prebytočná voda odtečie medzi okami tkaniny preč. V priehľadnej nádobke vieme pohľadom proti svetlu kontrolovať, prítomnosť organizmov. Keďže je obruč sieťky okrúhla alebo štvorhranná a keď vieme odhadnúť aký dlhý záťah sme sieťkou vo vode urobili, môžeme si vypočítať, aký objem vody sme prefiltrovali sieťkou. Potom si pri prezretí celej získanej prefiltrovanej vzorky môžeme vypočítať, koľko jedincov rôznych organizmov sa nachádzalo v istom objeme vody. Takúto početnosť je vhoné prepočítať na počet jedincov na 1 liter, aby sme mohli vzorky vody navzájom porovnávať. Na pozorovanie veľmi malých organizmov sme použili mikroskop. Zo vzorky vody v laboratóriu odoberáme pipetou mále objemy. Kvapneme kvapku na podložné sklíčko, prikryjeme ju krycím sklíčkom a môžeme pozorovať pod mikroskopom. Mikroorganizmy sa v mikroskopických vzdialenostiach, ktoré pozorujeme v mikroskope, pohybujú pomerne rýchlo a zle sa preto pozorujú. Preto sa odporúča spomaliť pohyb niekoľkými vláknami z vaty, zahustiť roztok roztokom želatíny, alebo oxypropylcelulózou.
Zo stavovcov spomenieme jedinečnú skupinu – obojživelníky, ktoré sú na území Slovenska zákonom chránené na ich odchyt je potrebné povolenie od Ministerstva životného prostredia SR. Bez povolenia však môžete zaznamenať prítomnosť znášok alebo hlasové prejavy žiab. Následne podľa voľne dostupných vokalizačných kľúčov môžete identifikovať jednotlivé druhy. Aj v prípade, že máte povolenie na odchyt a manipuláciu obojživelníkov pracujte výhradne pod odborným vedením experta alebo ochranára životného prostredia.
