Rieka Laborec tu preteká sčasti upraveným korytom medzi Strážskym a Krivošťanami. Je tu cestný most a zároveň hať – vzdúvadlo, ktoré upravuje hladinu vody kvôli malej vodnej elektrárni, ktorú zásobuje umelé, ľavostranné koryto (náhon). Kvôli tomu na krátkom úseku rieky vzniká deficit vody a obnažuje sa dno rieky. ​

Brehy sú tu spevnené lomovým kameňom. Charakter rieky nad a pod vzdúvadlom je značne odlišný (hlbší, pokojný úsek s dnom pokrytým jemným sedimentom verzus plytší, rýchlejší, dobre prekysličený, kamenitý (perejnatý) nižší úsek. V dočasných mlákach v blízkom okolí rieky, či popri brehu a priamo v kľudnejších úsekoch rieky nad haťou sme mali možnosť pozorovať znášky vajíčok skokanov. Ďalej prítomnosť kadáveru ropuchy bradavičnatej na cestnej komunikácii pár metrov od Laborca napovedá, že v tejto časti krajiny sa ešte stále vyskytujú tieto veľmi citlivé organizmy, obojživelníky, často označované ako bioindikátory zdravia ekosystému. Výrazným nedostatkom vodohospodárskych úprav na tomto mieste je vznik migračnej bariéry. Absencia náhradného koridoru pre ryby a vodné bezstavovce je veľmi negatívny jav, ktorý má nie len aktuálny vplyv, najmä na ryby (bráni ich prirodzenej potrebe migrácie počas sezóny, ktorá súvisí s potrebou navštevovať neresiská, potravné zdroje, úkryty), ale v dôsledku fragmentácie populácií vytvára aj dlhodobé dôsledky v podobe trendu dlhodobého poklesu početnosti a najmä druhovej pestrosti, genetickej variability a zmeny bionómie vodných organizmov. Migračná bariéra je tiež miestom, kde dochádza k nadmernému odloveniu rýb a bezstavovcov rybármi ale aj dravými rybami a najmä rybožravými vtákmi. Ryby nemajú kam uniknúť. To narúša potravné vzťahy v ekosystéme. Dopĺňanie ichtyocenóz vysádzaním rieši tento problém len čiastočne a navyše môže byť cestou zavlečenia nepôvodných druhov organizmov (nápadný je tu výskyt ružovkastých lastúr škľabky ázijskej, ktorá sa do našich vôd dostala až na začiatku nového milénia). Okolie mosta a vodného diela je dobre dostupné pre miestne komunity, horšie je to už s bezprostredným okolím rieky. Na rekreačné a edukačné využitie tohto úseku rieky sa pri úpravách koryta nemyslelo a tak napr. školské exkurzie sa tu realizujú nie celkom jednoducho a bez rizika úrazu. Pritom sú tu zaujímavé fenomény, ako je napr. formovanie riečneho koryta eróziou a usádzaním, presakovanie vody cez sedimenty s krásnou ukážkou tzv. samočistiacich schopností komplexu riečnej krajiny a vyskytuje sa tu pomerne pestrá biota (napr. perifyton – živé povlaky na ponorených kameňoch a na ne viazané živočíchy, tvoriace spoločenstvo tzv. zoškrabávačov, od mäkkýšov po podustvu severnú). Je to dobré miesto na pozorovanie vtáctva, ale aj rýb, pokúšajúcich sa o prekonanie migračnej bariéry (ryby sa tu zhromažďujú vo veľkých počtoch, najmä reofilné väčšie druhy, akými sú jalec hlavatý, jalec maloústy, mrena severná a najmä podustva severná). Tento úsek býva opakovane miestom pozorovaného hromadného úhynu rýb v dôsledku otráv (v tomto má stredný tok Laborca zrejme na Slovensku smutný unikát). Jednorazový zánik vodných spoločenstiev je síce nasledovaný ich obnovou, ale treba si uvedomiť, že rýchlej obnovy je schopných len niekoľko druhov, zvyčajne ekologických oportunistov a pôvodná pestrosť spoločenstiev postupne zaniká; naopak príležitosť dostávajú nepôvodné, adaptabilné druhy. Prírodné pomery blízkeho okolia sú pritom významné, Laborec povyše mosta preteká hodnotným územím, kde prirodzené koryto pretína vápencové bradlové pásmo a rieka obklopuje cenné alúvium. Bude veľmi záslužné, keď komunity okolitých miest a obcí si naplno uvedomia, že ich vznik a prosperita je úzko spätá s krajinou formovanou riekou a s riekou samotnou. Obnovenie prirodzeného fungovania rieky a jej krajiny je veľká výzva, ktorá môže priniesť veľké benefity v podobe zdraviu prospešného a esteticky hodnotného prostredia, pestrej bioty a ďalších prínosov, ako je obnovenie tvorby pôdy a obnoviteľných zdrojov (voda, sediment, drevo...). Je to súbor úloh pre správcov vodného toku, agrocenóz, lesa, ale aj samosprávy, školy a verejnosť. Región dlhodobo sa vyvíjajúci v „tieni“ sústavnej ekologickej záťaže (v dôsledku nepoctivého nakladania s tekutým, pevným a plynným odpadom z chemických prevádzok atď.), známy aj ako „trojuholník smrti“, objektívne patriaci k najviac znečisteným u nás si zaslúži veľký, pozitívny obrat. ​